Zima je moje najobľúbenejšie obdobie a to nie len preto, že môžem hrať hokej inde, ako na štadióne, ale aj pre korčuľovanie. Tento šport ma oslovil počas jednej zimnej olympiády, keď som pozeral voľné jazdy pretekárov. Ja som sa však rozhodol počas súťaže s názvom 24 hodinové korčuľovanie, urobiť čo najviac kilometrov na otvorenom štadióne, v Košiciach na Alejovej v areáli T-Systems.
Akcia sa konala od 27.12 do 28.12.2017, od jedenástej hodiny na obed sa korčuľovalo ostošesť celých 24 hodín. Prichádzali rodiny s deťmi, varil sa guláš, atmosféra gradovala od úvodného výstrelu. Niektorí si išli len tak zajazdiť, iní, to zobrali trošku súťaživo. Boli tam aj ďalší borci, s ktorými som súťažil, ale snažil som sa ich strážiť, aby mi počas prestávok, ktoré boli povolené, veľmi neušli. Išlo najmä o konzistentnosť a rozdelenie síl, vody, jedla, tak, aby som vydržal do konca.
Prišiel večer, ľudí menej, tak som si dal pauzu a doplnil výživu. Je to dôležité pri každom športovom výkone a potom späť na ľad. Korčuľoval som s kamarátom Dávidom, ktorý je rodený korčuliar a dal mi zabrať. Môj náskok bol dostatočný, aby som si to počas chladnej zimnej noci kontroloval na tabuli s výsledkami. Cez noc nám robila spoločnosť hudba s výborným DJ, ktorý pri takých akciách nesmie chýbať. Začalo svitať a prichádzala únava. Povedal som si však, že už to potiahnem do konca. Prišlo 11 hodín na obed a s tým aj koniec podujatia. Na konte mi svietilo nakorčuľovaných 100 km. Prvý krát a hneď prvé miesto. Bola to paráda. Pozvali si nás aj s druhým Robom a tretím Dávidom do stredu ihriska a odovzdali nám ceny. Neskôr sme boli pozvaný aj ku starostovi mestskej časti Košice-Juh. Tento ročník bol môj začiatok cesty za slovenskými rekordami.
Celá debata | RSS tejto debaty